V stredu 15.9.2021, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ukončil Sv. Otec František svoju apoštolskú cestu na Slovensku.
Ostáva tu po ňom mnoho dobra a mnoho krásnych myšlienok. Zdôrazňovanie vnútornej slobody jednotlivca, rešpektovania a prijímania tých, ktorí sú na periférii spoločnosti, chápanie viery nie ako cukru, ktorý len osladzuje náš život, či zdôrazňovanie neustáleho odpúšťania Boha vo sv. spovedi. Chápanie života nie ako len pustého prežívania na spôsob telenovely, či zdôrazňovanie lásky ako celoživotného snaženia, nie ako jednorazovej akcie…
Prehovoril k srdciam politikov, biskupov a kňazov, rómov, mladých, príslušníkov iných cirkví, špeciálne k židovskej náboženskej obci. Dotkol sa však všetkých, ktorí merali cestu na stretnutia s ním, ale aj tých, ktorí nemohli vycestovať. Navyše sa nesprával ako nejaký vodca, či generál cirkvi, ale ako jeden z nás, čím nám dal tiež príklad služby.
Sv. Otec, ďakujeme, že ste jedným z nás a zároveň Kristov zástupca na zemi. Ďakujeme za Vašu pokoru, zmysel pre ľudskosť i duchovný príklad. A ako stále zdôrazňujete: “Modlite sa za mňa!”, tak budeme. Stále.
Prinášame ešte zhrnutie odkazu pre mladých v Košiciach na štadióne Lokomotívy 14.9.2021:
10 MYŠLIENOK PÁPEŽA FRANTIŠKA MLADÝM…
Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď“. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť.
Nie sme tu na to, aby sme žili zo dňa na deň, ale aby náš život bol dobrodružnou výpravou. Prosím vás, nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele.
Nežijeme na to, aby sme sedeli na lavičke ako náhradníci za niekoho iného. Nie, každý je v Božích očiach jedinečný.
Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom; nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých! Zakorenení a otvorení.
Nie sme stvorení, aby sme skláňali hlavu k zemi, ale aby sme ju pozdvihli k nebu, ku druhým, smerom k spoločnosti.
Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech.
Nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš. A miluje ťa vždy.
Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to ako keby ste mu povedali: „Si slabý v láske!“ Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. Keď nás zdvihne, verí v nás ako prvýkrát, nenechá sa odradiť. Vždy, keď sa spovedáme – nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi!
Nechajme sa teda objať Ježišom. Pretože keď objímeme Ježiša, znova dostávame nádej. Nemôžeme objať samotný kríž; bolesť nikoho nespasí. To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! Ak objímame Ježiša, znovu sa rodí radosť. A Ježišova radosť, v bolesti, sa premieňa na pokoj.
Zdroj: TK KBS